Хомза, Мартин. Имеет ли IX глава Летописи попа Дуклянина моравско-паннонское происхождение?

Дата публикации:

Ссылка для цитирования: Хомза, Мартин. Имеет ли IX глава Летописи попа Дуклянина моравско-паннонское происхождение? // Studia Slavica et Balcanica Petropolitana. 2021. № 2. С. 79-104. DOI https://doi.org/10.21638/spbu19.2021.206

For citation: Homza, Martin. Is chapter IX of the Chronicle of the Priest of Dioclea of Moravian-Pannonian origin?, in Studia Slavica et Balcanica Petropolitana. 2021. № 2. Pp. 79-104. DOI https://doi.org/10.21638/spbu19.2021.206

Название статьи Имеет ли IX глава Летописи попа Дуклянина моравско-паннонское происхождение?
Авторы Хомза, Мартин — доктор истории, профессор, Университет им. Я. А. Коменского, Братислава, Словакия; Scopus ID 56043614800, Researcher ID ABE-5875-2020; e-mail: Адрес электронной почты защищен от спам-ботов. Для просмотра адреса в вашем браузере должен быть включен Javascript.
В рубрике Miscellanea / Смесь
Год  2021 Номер журнала  2 Страницы  79-104
Тип статьи Научная статья Индекс УДК; ББК УДК 94(367) (437) (497.16); ББК 63.3(0)41 Индекс DOI https://doi.org/10.21638/spbu19.2021.206
Аннотация

Автор выражает признательность коллегам Норе Малиновской (Словакия) и Д. Е. Алимову (Россия) за помощь в подготовке русского перевода статьи.

В статье предлагается новая интерпретация известий о короле Светоплеке (Святополке), содержащихся в IX главе Летописи попа Дуклянина. Согласно автору, в основе IX главы лежит древнее сочинение о короле Святополке, которое было создано между 885 и 894 гг. в связи с коронацией Святополка в качестве «короля славян» (rex Sclavorum). Как доказывает автор статьи, события, описываемые в этом древнем источнике (двенадцатидневный собор и последующая коронация Святополка), происходили не на территории Дукли, а на территории Паннонии, в местах расположения римских поселений в районе Секешфехервара или в районе Веспрема. Во второй половине XI в., в правление дуклянских правителей Михаила Воиславича и его сына Константина Бодина, текст этого древнего источника был переработан в процессе составления династической истории Воиславичей «Gesta regum Sclavorum». При этом рассказ о короле Святополке был использован бенедиктинскими монахами из окружения римских пап для легитимации нового статуса дуклянских королей как «королей славян». Автор показывает, что в период борьбы папства с империей в конце XI – начале XII в. идея возрождения «королевства славян» (regnum Sclavorum), преданного Риму, пользовалась большой поддержкой Римского престола. В этом контексте образ Святополка как первого «короля славян», признанного Римом, был актуализирован и стал основой для формирования церковной и политической идеологии дуклянской династии Воиславичей.

Ключевые слова Летопись попа Дуклянина, Святополк, Великая Моравия, rex Sclavorum
Полный текст статьи Язык статьи русский
Список цитируемой литературы

Алексеев, Сергей Викторович. Летопись попа Дуклянина. Перевод и комментарий. Санкт-Петербург: Петербургское востоковедение, 2015. 288 с.

Живковиħ, Тибор. Gesta Regum Sclavorum. Т. II: Коментар. Београд: Историjски институт: Манастир Острог, 2009. 430 с.

Малиновска, Нора. «Regnum Sclavorum» Святополка как источник средневековых славянских концепций «Склавинии» // Studia Slavica et Balcanica Petropolitana. 2017. № 21 (1). C. 21–38.

Шишић, Фердо. Увод. О Летопису Попа Дукљанина // Летопис Попа Дукљанина / Уредио Фердо Шишић. Београд; Загреб: Заклада тискаре Народних новина, 1928. С. 1–184.

Betti, Maddalena. The making of Christian Moravia (858–882): Papal power and political reality. Leiden; Boston: Brill Academic Publ., 2014. 251 p.

Boba, Imre. Moraviaʼs History Reconsidered: A Reinterpretation of Medieval Sources. The Hague: Martin Nijhoff, 1971. 182 p.

Bowlus, Charles R. Franks, Moravians, Magyars: The Struggle for the Middle Danube. Philadelphia: University of Pennsylvania Press, 1995. 384 p.

Eggers, Martin. Das «Gross-mährische Reich». Realität oder Fiktion? Eine Neuinterpretation der Quellen zur Geschichte des mittleren Donauraumes im 9. Jahrhundert. Stuttgart: Anton Hiersemann, 1995. 525 s.

Eggers, Martin. Die Verwendung und Bedeutung des Begriffes «Pannonien» in «westlichen» (fränkischen) Quellen des Frühmittelalters // Südost-Forschungen. 2006/2007. Bd 65/66. S. 1–27.

Fügedi, Erik. Castle and Society in Medieval Hungary (1000–1437). Budapest: Akadémiai Kiado, 1986. 162 p.

Graus, František. Entstehung der mittelalterlichen Staaten in Mitteleuropa // Historica. 1965. Vol. 10. S. 5–65.

Györffy, György. Wirtschaft und Gesellschaft der Ungarn um die Jahrtausendwende. Budapest: Akadémiai Kiadó, 1983. 330 s.

Havlík, Lubomír E. Dukljanská kronika a Dalmatská legenda (Rozpravy Československé akademie vĕd. Řada společenských věd. Ročník 86. Sešit 2). Praha: Academia, 1976. 92 s.

Homza, Martin; et al. Svätopluk v európskom písomníctve. Študie z dejín svätoplukovskej legendy. Bratislava: Post Scriptum, 2013. 749 s.

Homza, Martin. Back to the Subject of the Royal Title of Svätopluk I, or Reply to Ján Steinhübel and Other Present and Past AntidicoSvätoplukians // Slovak Studies. 2016. Nr 1–2. P. 160–186.

Homza, Martin. Mulieres Suadentes — Persuasive Women: Female Royal Saints in Medieval East Central and Eastern Europe. Leiden; Boston: Brill, 2017. 260 p.

Homza, Martin. Manufacturing of history alebo o «výrobe» pamäte v stredoveku: Prípad Svätopluk // Operačná a externá pamäť v umení / Ed. Ivan Gerát, Marian Zervan. Bratislava: Novum: Vysoká škola výtvarných umení: Slovart, spol. s r. o., 2020. S. 42–67.

Homza, Martin; Rácová, Naďa. K vývinu slovenskej myšlienky do polovice 18. storočia. Bratislava: Stimul, 2010. 275 s.

Kalhous, David. Náčelnictví, nebo stát? Několik poznámek k článku Jiřího Macháčka o charakteru Velké Moravy // Archeologické rozhledy. 2014. Vol. 66. No. 1. S. 177–180.

Kalhous, David. Model státu středoevropského typu: koncept na pomezí tradice a inovace. Ke kontinuitě a diskontinuitě v českém dějepisectví po r. 1948 // Forum Historiae. 2014. Vol. 8. S. 159–173.

Klika, Matej. Pannonia as a Space and the Importance of Pribina in the Integration Process of the Pannonian Area into the Frankish Empire // Slovakia and Croatia. Historical connections (until 1780) / Ed. Martin Homza, Ján Lukačka, Neven Budak. Bratislava; Zagreb: Department of Slovak History, Faculty of Philosophy of Comenius University, 2013. P. 49–59.

Králik, Ľubor. Stručný etymologický slovník slovenčiny. Bratislava: Veda, 2015. 704 s.

Krzemieńska, Barbara; Třešík, Dušan. Hospodářské základy raně středověkého státu ve střední Evropě (Čechy, Polsko, Uhry v 10. a 11. století) // Hospodářské dejiny. 1978. Roč. 1. S. 149–230.

Kučera, Matúš. Desatinná organizácia obyvateľstva v ranostredovekom Slovensku // Historické štúdie. 1966. Roč. 11. S. 57–77.

Kučera, Matúš. Slovensko po páde Vel̕kej Moravy: štúdie o hospodárskom a sociálnom vývine v 9.–13. storočí. Bratislava: Veda, 1974. 450 s.

Kučera, Matúš. State a články k slovenskému stredoveku. Bratislava: Libri Historić; Post Scriptum, 2012. 422 s.

Lamparská, Miroslava. Územná správa Veľkej Moravy na príklade analýzy relácie Notkera zo St. Gallen // Nové historické rozhľady = New historical perspectives: Vedecký časopis Katedry historických vied a stredoeurópskych štúdií FF UCM v Trnave. Trnava: Katedra historických vied a stredoeurópskych štúdií Filozofickej fakulty Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, 2016. Roč. 6. Č. 2. S. 41–51.

Leśny, Jan. Wstęp // Historia Królestwa Słowian czyli Latopis Popa Duklanina / Przetłumaczył, wstęp, komentarze i tablice genealogiczne opracował Jan Leśny. Warszawa: Państwowe Wydawnictwo Naukowe, 1988. S. 5–58.

Marsina, Richard. Metodov boj. 3. dopl. vyd. Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2012. 198 s.

Modzelewski, Karol. Organizacja gospodarcza państwa piastowskiego, X–XIII wiek. Wrocław: Zakład Narodowy im. Ossolińskich, 1975. 295 s.

Modzelewski, Karol. Chłopy w monarchii wczesnopiastowskiej. Wrocław: Zakład Narodowy im. Ossolińskich, 1987. 295 s.

Mošin, Vladimir. Uvod // Ljetopis Popa Dukljanina. Latinski tekst sa hrvatskim prijevodom i «Hrvatska kronika» / Priredio, napisao uvod i komentar Vladimir Mošin; hrvatski prijevod latinske redakcije: Stjepan Mencinger i Vjekoslav Štefanić. Zagreb: Matica hrvatska, 1950. S. 11–36.

Mužić, Ivan. Hrvatska kronika u Ljetopisu Popa Dukljanina. Split: Muzej hrvatskih arheoloških spomenika, 2011. 343 s.

Noble, Thomas F. X. (ed.). From Roman Provinces to Medieval Kingdoms. London: Routledge, 2006. 402 p.

Osterrieder, Markus. Das Grossmährische Reich: Zwei neue Studien // Bohemia. Zeitschrift für Geschichte und Kultur der böhmischen Länder. 1997. Bd 38. S. 112–119.

Panic, Idzi. Ostatnie lata Wielkich Moraw. Katowice: Wydawnictwo Uniwersytetu Śląskiego, 2003. 239 s.

Radoman, Aleksandar. Gesta Regum Sclavorum nova istoriografska mistifikacija // Matica: Časopis za društvena pitanja, nauku i kulturu (Cetinje). 2013. God. 14. Br. 53. S. 103–124.

Radoman, Aleksandar. Ko je naručilac Dukljaninova Kraljevstva Slovena? // Matica: Časopis za društvena pitanja, nauku i kulturu (Cetinje). 2016. God. 17. Br. 65. S. 163–178.

Radojević, Danilo. Iz povijesti hrišćanskih crkava u Crnoj Gori: crkveno-povijesne rasprave. Cetinje: Crnogorsko društvo nezavisnih književnika, 2010. 265 s.

Reimitz, Helmut. History, Frankish Identity and the Framing of Western Ethnicity, 550–850. Cambridge: Cambridge University Press, 2015. 513 p.

Stanislav, Ján. Osudy Cyrila a Metoda a ich učeníkov v Živote Klimentovom: Preklad Bulharskej a Ochridskej legendy s úvodom. Bratislava: Tatran, 1950. 134 s.

Szászky (Tomka-Szászky), Johannes. Introductio in geographiam Hungariae antiqui et medii aevi. Posonium: Patzko F. A., 1781.

Štih, Peter. Die Ostgrenze Italiens im Frühmittelalter // Grenze und Differenz in frühen Mittelalters / Hrsg. von Walter Pohl und Helmut Reimitz. Wien: Verlag der Österreichischen Akademie der Wissenschaften, 2000. S. 19–37.

Tarnidis, Ioannis. Latin Opposition to the Missionary Work of Cyril and Methodius // The Legacy of Saints Cyril and Methodius to Kiev and Moscow: Proceedings of the International Congress on the Millennium of the Conversion of Rus’ to Christianity, Thessaloniki, 26–28 November 1988 / Ed. by Anthony-Emil N. Tachiáos. Thessaloniki: Hellenic Association for Slavic Studies, 1992. P. 48–62.

Wolfram, Herwig. Conversio Bagoariorum et Carantanorum: Das Weißbuch der Salzburger Kirche über die erfolgreiche Mission in Karantanien und Pannonien mit Zusättzen und Erganzungen. Ljubljana: Hermagoras, 2012. 419 s.

 

Метки: Великая Моравия, раннее Средневековье, Святополк , MISCELLANEA / СМЕСЬ, исследования средневековья, исторические источники, ХОМЗА М., IX век

  • Просмотров: 224