Ссылка для цитирования: Хомза, Мартин. Имеет ли IX глава Летописи попа Дуклянина моравско-паннонское происхождение? // Studia Slavica et Balcanica Petropolitana. 2021. № 2. С. 79-104. DOI https://doi.org/10.21638/spbu19.2021.206
For citation: Homza, Martin. Is chapter IX of the Chronicle of the Priest of Dioclea of Moravian-Pannonian origin?, in Studia Slavica et Balcanica Petropolitana. 2021. № 2. Pp. 79-104. DOI https://doi.org/10.21638/spbu19.2021.206
Название статьи | Имеет ли IX глава Летописи попа Дуклянина моравско-паннонское происхождение? | ||||||||
Авторы | Хомза, Мартин — доктор истории, профессор, Университет им. Я. А. Коменского, Братислава, Словакия; Scopus ID 56043614800, Researcher ID ABE-5875-2020; e-mail: Адрес электронной почты защищен от спам-ботов. Для просмотра адреса в вашем браузере должен быть включен Javascript. | ||||||||
В рубрике | Miscellanea / Смесь | ||||||||
Год | 2021 | Номер журнала | 2 | Страницы | 79-104 | ||||
Тип статьи | Научная статья | Индекс УДК; ББК | УДК 94(367) (437) (497.16); ББК 63.3(0)41 | Индекс DOI | https://doi.org/10.21638/spbu19.2021.206 | ||||
Аннотация |
Автор выражает признательность коллегам Норе Малиновской (Словакия) и Д. Е. Алимову (Россия) за помощь в подготовке русского перевода статьи. В статье предлагается новая интерпретация известий о короле Светоплеке (Святополке), содержащихся в IX главе Летописи попа Дуклянина. Согласно автору, в основе IX главы лежит древнее сочинение о короле Святополке, которое было создано между 885 и 894 гг. в связи с коронацией Святополка в качестве «короля славян» (rex Sclavorum). Как доказывает автор статьи, события, описываемые в этом древнем источнике (двенадцатидневный собор и последующая коронация Святополка), происходили не на территории Дукли, а на территории Паннонии, в местах расположения римских поселений в районе Секешфехервара или в районе Веспрема. Во второй половине XI в., в правление дуклянских правителей Михаила Воиславича и его сына Константина Бодина, текст этого древнего источника был переработан в процессе составления династической истории Воиславичей «Gesta regum Sclavorum». При этом рассказ о короле Святополке был использован бенедиктинскими монахами из окружения римских пап для легитимации нового статуса дуклянских королей как «королей славян». Автор показывает, что в период борьбы папства с империей в конце XI – начале XII в. идея возрождения «королевства славян» (regnum Sclavorum), преданного Риму, пользовалась большой поддержкой Римского престола. В этом контексте образ Святополка как первого «короля славян», признанного Римом, был актуализирован и стал основой для формирования церковной и политической идеологии дуклянской династии Воиславичей. |
||||||||
Ключевые слова | Летопись попа Дуклянина, Святополк, Великая Моравия, rex Sclavorum | ||||||||
Полный текст статьи | Язык статьи | русский | |||||||
Список цитируемой литературы |
Алексеев, Сергей Викторович. Летопись попа Дуклянина. Перевод и комментарий. Санкт-Петербург: Петербургское востоковедение, 2015. 288 с. Живковиħ, Тибор. Gesta Regum Sclavorum. Т. II: Коментар. Београд: Историjски институт: Манастир Острог, 2009. 430 с. Малиновска, Нора. «Regnum Sclavorum» Святополка как источник средневековых славянских концепций «Склавинии» // Studia Slavica et Balcanica Petropolitana. 2017. № 21 (1). C. 21–38. Шишић, Фердо. Увод. О Летопису Попа Дукљанина // Летопис Попа Дукљанина / Уредио Фердо Шишић. Београд; Загреб: Заклада тискаре Народних новина, 1928. С. 1–184. Betti, Maddalena. The making of Christian Moravia (858–882): Papal power and political reality. Leiden; Boston: Brill Academic Publ., 2014. 251 p. Boba, Imre. Moraviaʼs History Reconsidered: A Reinterpretation of Medieval Sources. The Hague: Martin Nijhoff, 1971. 182 p. Bowlus, Charles R. Franks, Moravians, Magyars: The Struggle for the Middle Danube. Philadelphia: University of Pennsylvania Press, 1995. 384 p. Eggers, Martin. Das «Gross-mährische Reich». Realität oder Fiktion? Eine Neuinterpretation der Quellen zur Geschichte des mittleren Donauraumes im 9. Jahrhundert. Stuttgart: Anton Hiersemann, 1995. 525 s. Eggers, Martin. Die Verwendung und Bedeutung des Begriffes «Pannonien» in «westlichen» (fränkischen) Quellen des Frühmittelalters // Südost-Forschungen. 2006/2007. Bd 65/66. S. 1–27. Fügedi, Erik. Castle and Society in Medieval Hungary (1000–1437). Budapest: Akadémiai Kiado, 1986. 162 p. Graus, František. Entstehung der mittelalterlichen Staaten in Mitteleuropa // Historica. 1965. Vol. 10. S. 5–65. Györffy, György. Wirtschaft und Gesellschaft der Ungarn um die Jahrtausendwende. Budapest: Akadémiai Kiadó, 1983. 330 s. Havlík, Lubomír E. Dukljanská kronika a Dalmatská legenda (Rozpravy Československé akademie vĕd. Řada společenských věd. Ročník 86. Sešit 2). Praha: Academia, 1976. 92 s. Homza, Martin; et al. Svätopluk v európskom písomníctve. Študie z dejín svätoplukovskej legendy. Bratislava: Post Scriptum, 2013. 749 s. Homza, Martin. Back to the Subject of the Royal Title of Svätopluk I, or Reply to Ján Steinhübel and Other Present and Past AntidicoSvätoplukians // Slovak Studies. 2016. Nr 1–2. P. 160–186. Homza, Martin. Mulieres Suadentes — Persuasive Women: Female Royal Saints in Medieval East Central and Eastern Europe. Leiden; Boston: Brill, 2017. 260 p. Homza, Martin. Manufacturing of history alebo o «výrobe» pamäte v stredoveku: Prípad Svätopluk // Operačná a externá pamäť v umení / Ed. Ivan Gerát, Marian Zervan. Bratislava: Novum: Vysoká škola výtvarných umení: Slovart, spol. s r. o., 2020. S. 42–67. Homza, Martin; Rácová, Naďa. K vývinu slovenskej myšlienky do polovice 18. storočia. Bratislava: Stimul, 2010. 275 s. Kalhous, David. Náčelnictví, nebo stát? Několik poznámek k článku Jiřího Macháčka o charakteru Velké Moravy // Archeologické rozhledy. 2014. Vol. 66. No. 1. S. 177–180. Kalhous, David. Model státu středoevropského typu: koncept na pomezí tradice a inovace. Ke kontinuitě a diskontinuitě v českém dějepisectví po r. 1948 // Forum Historiae. 2014. Vol. 8. S. 159–173. Klika, Matej. Pannonia as a Space and the Importance of Pribina in the Integration Process of the Pannonian Area into the Frankish Empire // Slovakia and Croatia. Historical connections (until 1780) / Ed. Martin Homza, Ján Lukačka, Neven Budak. Bratislava; Zagreb: Department of Slovak History, Faculty of Philosophy of Comenius University, 2013. P. 49–59. Králik, Ľubor. Stručný etymologický slovník slovenčiny. Bratislava: Veda, 2015. 704 s. Krzemieńska, Barbara; Třešík, Dušan. Hospodářské základy raně středověkého státu ve střední Evropě (Čechy, Polsko, Uhry v 10. a 11. století) // Hospodářské dejiny. 1978. Roč. 1. S. 149–230. Kučera, Matúš. Desatinná organizácia obyvateľstva v ranostredovekom Slovensku // Historické štúdie. 1966. Roč. 11. S. 57–77. Kučera, Matúš. Slovensko po páde Vel̕kej Moravy: štúdie o hospodárskom a sociálnom vývine v 9.–13. storočí. Bratislava: Veda, 1974. 450 s. Kučera, Matúš. State a články k slovenskému stredoveku. Bratislava: Libri Historić; Post Scriptum, 2012. 422 s. Lamparská, Miroslava. Územná správa Veľkej Moravy na príklade analýzy relácie Notkera zo St. Gallen // Nové historické rozhľady = New historical perspectives: Vedecký časopis Katedry historických vied a stredoeurópskych štúdií FF UCM v Trnave. Trnava: Katedra historických vied a stredoeurópskych štúdií Filozofickej fakulty Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, 2016. Roč. 6. Č. 2. S. 41–51. Leśny, Jan. Wstęp // Historia Królestwa Słowian czyli Latopis Popa Duklanina / Przetłumaczył, wstęp, komentarze i tablice genealogiczne opracował Jan Leśny. Warszawa: Państwowe Wydawnictwo Naukowe, 1988. S. 5–58. Marsina, Richard. Metodov boj. 3. dopl. vyd. Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2012. 198 s. Modzelewski, Karol. Organizacja gospodarcza państwa piastowskiego, X–XIII wiek. Wrocław: Zakład Narodowy im. Ossolińskich, 1975. 295 s. Modzelewski, Karol. Chłopy w monarchii wczesnopiastowskiej. Wrocław: Zakład Narodowy im. Ossolińskich, 1987. 295 s. Mošin, Vladimir. Uvod // Ljetopis Popa Dukljanina. Latinski tekst sa hrvatskim prijevodom i «Hrvatska kronika» / Priredio, napisao uvod i komentar Vladimir Mošin; hrvatski prijevod latinske redakcije: Stjepan Mencinger i Vjekoslav Štefanić. Zagreb: Matica hrvatska, 1950. S. 11–36. Mužić, Ivan. Hrvatska kronika u Ljetopisu Popa Dukljanina. Split: Muzej hrvatskih arheoloških spomenika, 2011. 343 s. Noble, Thomas F. X. (ed.). From Roman Provinces to Medieval Kingdoms. London: Routledge, 2006. 402 p. Osterrieder, Markus. Das Grossmährische Reich: Zwei neue Studien // Bohemia. Zeitschrift für Geschichte und Kultur der böhmischen Länder. 1997. Bd 38. S. 112–119. Panic, Idzi. Ostatnie lata Wielkich Moraw. Katowice: Wydawnictwo Uniwersytetu Śląskiego, 2003. 239 s. Radoman, Aleksandar. Gesta Regum Sclavorum nova istoriografska mistifikacija // Matica: Časopis za društvena pitanja, nauku i kulturu (Cetinje). 2013. God. 14. Br. 53. S. 103–124. Radoman, Aleksandar. Ko je naručilac Dukljaninova Kraljevstva Slovena? // Matica: Časopis za društvena pitanja, nauku i kulturu (Cetinje). 2016. God. 17. Br. 65. S. 163–178. Radojević, Danilo. Iz povijesti hrišćanskih crkava u Crnoj Gori: crkveno-povijesne rasprave. Cetinje: Crnogorsko društvo nezavisnih književnika, 2010. 265 s. Reimitz, Helmut. History, Frankish Identity and the Framing of Western Ethnicity, 550–850. Cambridge: Cambridge University Press, 2015. 513 p. Stanislav, Ján. Osudy Cyrila a Metoda a ich učeníkov v Živote Klimentovom: Preklad Bulharskej a Ochridskej legendy s úvodom. Bratislava: Tatran, 1950. 134 s. Szászky (Tomka-Szászky), Johannes. Introductio in geographiam Hungariae antiqui et medii aevi. Posonium: Patzko F. A., 1781. Štih, Peter. Die Ostgrenze Italiens im Frühmittelalter // Grenze und Differenz in frühen Mittelalters / Hrsg. von Walter Pohl und Helmut Reimitz. Wien: Verlag der Österreichischen Akademie der Wissenschaften, 2000. S. 19–37. Tarnidis, Ioannis. Latin Opposition to the Missionary Work of Cyril and Methodius // The Legacy of Saints Cyril and Methodius to Kiev and Moscow: Proceedings of the International Congress on the Millennium of the Conversion of Rus’ to Christianity, Thessaloniki, 26–28 November 1988 / Ed. by Anthony-Emil N. Tachiáos. Thessaloniki: Hellenic Association for Slavic Studies, 1992. P. 48–62. Wolfram, Herwig. Conversio Bagoariorum et Carantanorum: Das Weißbuch der Salzburger Kirche über die erfolgreiche Mission in Karantanien und Pannonien mit Zusättzen und Erganzungen. Ljubljana: Hermagoras, 2012. 419 s. |
Метки: Великая Моравия, раннее Средневековье, Святополк , MISCELLANEA / СМЕСЬ, исследования средневековья, исторические источники, ХОМЗА М., IX век